štát halooo

ŠTÁT ZARIADI, ŠTÁT GARANTUJE, ŠTÁT ODDLŽÍ

/NÁZOR/ LADISLAV LAHO

V predstavách ľudí je štát (nielen) v zdravotníctve čosi nehmotné, všemocné a neomylné. Niečo, na čo sa dá vždy spoľahnúť. Niečo, v čo sa verí, o čom sa nepochybuje.

Štát vlastní všetko dôležité

Štát vlastní dôležité nemocnice, národné ústavy, najväčšiu poisťovňu, Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, má ministerstvo financií… Tak predsa musí niečo garantovať, myslia si mnohí. Je to problém.

V skutočnosti sme mali na Slovensku už osem zdravotníckych štátov. Je to vždy skupina ľudí  z mäsa a kostí, politicky nominovaných, ktorí obsadia ministerstvo zdravotníctva, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a vedenie štátnych nemocníc. Zdravotníctvo doslova vlastnia. Politické nominácie sú riadené rôznymi záujmovými skupinami či jedincami, obchodníkmi, farmafirmami s obrovským korupčným potenciálom, ktorí na zdravotníctve výrazne profitujú a sú výsledkom politických hier, vojen, obchodov, dohôd a kompromisov. Takže je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa k veslu dostane skutočne poctivá, osvietená, neskorumpovateľná skupina s jasnou víziou a silným politickým zázemím.  Štát garantuje ukotvenie nášho zdravotníctva v nekvalite, nechráni záujmy bežných občanov, ale obchodné záujmy úzkej skupiny ľudí. Pred každými voľbami však politici sľubujú úplný opak. Už osemkrát ten istý scenár. Čo s tým?

Ako zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť?

Ak chceme  v čo najkratšom čase zabezpečiť naozaj kvalitnú, efektívnu zdravotnú starostlivosť na vysokej európskej úrovni, musíme v prvom rade zmeniť štát, ktorý robí to, čo nemá – teda vlastní a zle prevádzkuje (vo feudálnom slova zmysle) a nerobí to, čo dobrý štát robí – teda vytvára  podmienky na rýchlu, kvalitatívnu evolúciu (vznik moderných zariadení a integrovaných systémov), definuje pravidlá a kontroluje ich dodržiavanie. Ak človek X s podozrením na onkologické ochorenie po dvoch týždňoch ešte nemá diagnózu, štát už o tom musí vedieť a vec riešiť. Ak pred ambulanciou hocikde na Slovensku sedia ľudia viac ako hodinu, štát už o tom vie a vec rieši. Ak je odložená operácia bez medicínskeho dôvodu, štát už o tom vie. Štát má informácie v reálnom čase o všetkých komplikáciách a pochybeniach v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Štát zasahuje preventívne pri situáciách, ktoré vystavujú pacienta zbytočnému riziku. Hlavnou úlohou štátu nie je vlastniť, riadiť a zásobovať (a protežovať) tie „svoje“ nemocnice, ale je zodpovedný za celý systém zdravotnej starostlivosti. Jeho vyváženosť, komplexnosť, stabilitu, bezpečnosť a kvalitu.  A to sa bez  dôsledného kontrolingu všetkých poskytovateľov bez rozdielu nedá. V súčasnosti je táto činnosť štátu prakticky nulová. Akoby štát ani neexistoval. Vládne anarchia. Nemocnice  stopercentne vlastnené ministerstvom zdravotníctva, a ešte aj v režime tzv. príspevkovej organizácie, už vo svete nájdeme veľmi zriedkavo. Väčšinou sú nemocnice vlastnené  a kontrolované zároveň viacerými subjektmi (kraje, mestá, univerzity, nadácie, cirkev, privátny investor). Toto usporiadanie zabezpečuje ich nezávislosť od politických zmien, ktoré sa dejú v štvorročných cykloch.

Sú štyri skupiny ľudí, ktoré trvajú na súčasnom statuse štátnych nemocníc: politici, ktorí ešte nezbohatli (alebo už zbohatli a chcú pokračovať), ich politickí nominanti (riaditelia vždy pripravení riadiť hocičo), ich sponzori, ktorí očakávajú, že sa im ich investícia do politiky vráti a lekári Lekárskeho odborového združenia (LOZ) – tí, čo štrajkovali. Ich motivácia je rozporuplná a konanie kontraproduktívne.

Bez zásadnej zmeny správania štátu  v zdravotníctve nie je reálne žiadne zlepšenie našej zdravotnej starostlivosti. Tento fakt si, bohužiaľ, neuvedomujú ani tí, čo vedia ako na to.

Sledujme, čo nám politici (aj tí dobrí) hovoria a sľubujú. Zdravotníctvo nesmú riadiť ľudia z farmabiznisu, obchodníci so zdravotníckym materiálom, ľudia, ktorí slovenské zdravotníctvo nepotrebujú, ktorí sa chodia liečiť do iných krajín. Sponzori politických strán nesmú  ovplyvňovať výber zodpovedných ľudí ani kľúčové rozhodnutia. Dajme na to pozor. Ryba slovenského zdravotníctva smrdí tiež od hlavy.

Tento článok vyšiel v časopise Týždeň, 26. 1. 2020

anaesthgroup