Nove nemocnice

PREČO MÁ ZMYSEL STAVAŤ NOVÉ NEMOCNICE

/NÁZOR/ LADISLAV LAHO

„V Banskej Bystrici zdochol pes, keď nemocnica, tak v Bratislave,“ tvrdil  Andrej. Dosť ma tým nahneval.

Štát vlastní dôležité nemocnice, národné ústavy, najväčšiu poisťovňu, Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, má ministerstvo financií… Tak predsa musí niečo garantovať, myslia si mnohí. Je to problém.

Nedokázal som Andreja presvedčiť, ako veľmi sa mýli. Chcel vtedy postaviť a zorganizovať špičkovú detskú filantropickú celoslovenskú nemocnicu. Darmo som argumentoval, že ak chce postaviť na Slovensku nemocnicu s celoštátnym záberom, mala by byť niekde v strede krajiny, nie na jej hranici a že najslávnejšia nemocnica na svete – Mayo Clinic je v Rochestri, mestečku s 200-tisícmi obyvateľmi.

Odvtedy uplynulo veľa času. Nemocnicu sa postaviť nepodarilo. Ani v Bystrici, ani v Bratislave. Naše cesty sa rozišli. Andrej sa stal prezidentom a ja som sa stal súčasťou skupiny bystrických lekárov, ktorí za horizontom vidia novú, komplexnú, koncovú nemocnicu na strednom Slovensku, ktorá nahradí dožívajúcu, už nevyhovujúcu banskobystrickú Nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta (NsP FDR). Hovoria nám vizionári, otcovia myšlienky, ale aj exoti, punkeri či podrazáci.

Keď sme končili štúdium na lekárskych fakultách, vládol hlboký socializmus. Pamätám si, ako sa v poslednom ročníku všetci členovia ročníkového výboru SZM (Socialistický zväz mládeže) navzájom navrhli za členov Komunistickej strany. Mali tak zabezpečenú kariéru na bratislavských klinikách. Viacerí z nich patria stále k tzv. mienkotvornej elite.

Všetci ostatní sa rozpŕchli po Slovensku. V Banskej Bystrici sa stavala nová, veľká nemocnica. Mnohí sme smerovali práve tam.

Vtedy sme to tak nevnímali, ale cez terajšiu optiku ‒ traja bystrickí lekári, ktorí nemocnicu v Banskej Bystrici riadili (MUDr. Komoň, MUDr. Môcik a MUDr. Krušpán), dokázali neskutočnú vec. Vylobovať, postaviť, zorganizovať a v roku 1981 otvoriť nadčasovú modernú nemocnicu svetových parametrov.

Dokázali ju vybaviť najmodernejšou technikou (napríklad potrubná pošta je doteraz v slovenských nemocniciach raritou). Vytvorili nadštandardný priestor, v ktorom sa mohli v hlbokej diktatúre slobodne realizovať desiatky (možno stovky) mladých lekárov s pocitom nezakomplexovanej európskosti.

Aj vďaka tomu sme hneď po revolúcii, keď to už bolo možné, prezentovali s profesorom Dluholuckým na konferencii Európskej spoločnosti pre detskú intenzívnu starostlivosť vo švédskom Stromstade svoje skúsenosti s liečbou ťažkých poranení mozgu u detí. A veru sme sa nemali za čo hanbiť. Práve naopak. Na také chvíle sa nezabúda.

Nová NsP FDR bola kompaktná a komplexná, zabezpečovala terciárne (koncové) služby pre celý bývalý Stredoslovenský kraj. A mala ešte jednu dôležitú vlastnosť: nebola fakultná – neprebiehala v nej tzv. primárna výuka, teda neboli tam študenti medicíny (medici).

Asi by som nemal, ale prezradím: Nemocnica, ktorá je zaťažená výukou, má horšie medicínske výsledky. Tak a je to vonku! Už dávnejšie túto skutočnosť opísal profesor Pollack z Washingtonu. Je to nakoniec logické. Z lekára robí kapacitu počet vyliečených pacientov. Z učiteľa počet úspešných študentov. Vo fakultných či univerzitných nemocniciach sa tieto ambície často navzájom „vytláčajú“.  

V novej NsP FDR sme sa sústredili celé desaťročia výlučne na pacientov. Počet výkonov v prepočte na počet lekárov bol vždy v porovnaní s inými koncovými nemocnicami vysoký. Tak vznikol fenomén Rooseveltky. Čistá medicína, entuziazmus, nepremárnené talenty.

Dnes má nemocnica takmer štyridsať rokov. Na jej vzhľade sa podpísala takmer nulová údržba. V stenách má 350 ton zakázaného azbestu (v čase výstavby nemocnice sa masívne v stavebníctve používal).

Aj dizajn nemocnice je už prežitý. Už nie je moderná, ale neflexibilná, neevakuovateľná budova, náročná na personál a macošská k pacientovi. Kontrast stále luxusných, nadrozmerných pracovní vedúcich lekárov a trojlôžkových izieb (so spoločným WC pre celú chodbu) pre pacientov je už naozaj neakceptovateľný.

Medzičasom vo svete vznikol fenomén evidence based hospital design (dizajn nemocnice založený na dôkazoch), teda sofistikovane zdôvodnené prvky nemocnice, ktoré urýchľujú liečbu, skracujú potrebný čas hospitalizácie a znižujú výskyt komplikácií. Je založený na koncepte jednolôžkových izieb. Ten je umocnený najnovšími skúsenosťami s covidom. Tvrdenie, že kvalitná medicína sa dá robiť aj v starých nemocniciach, je naivné a nezodpovedné. Takmer žiadny z prvkov evidence based hospital design nie je možné dosiahnuť rekonštrukciou našich minimálne 40-ročných budov.  

Netreba zložité a drahé analýzy, ale všetky jednoducho nahradiť novými. (Na Slovensku nesmie vzniknúť nová nemocnica bez toho, aby stará zanikla. Opak by spôsobil ekonomický a personálny chaos.) Čím skôr, tým lepšie a lacnejšie! Výhodou je, že veľké nemocnice možno nahradiť podstatne menšími, ktoré sú ekonomicky udržateľné.

Rooseveltku neobišla ani choroba všetkých našich štátnych nemocníc. Všetky sú „dojené“. Čo to znamená? Každá subdodávka zaťažená províziou. Finálni príjemcovia sú politické strany alebo ich majitelia. Je to spojené s politickou nomináciou manažmentu (posledný normálny, nezávislý riaditeľ NsP FDR bol ten prvý ‒ Mikuláš Krušpán). A je to spojené aj s neefektívnymi investíciami v prospech „majiteľov“ nemocníc, nie v prospech pacientov.

ejde o malé peniaze. Strach zo straty vplyvu je silný. Svedčí o tom energia, s akou sa v Banskej Bystrici rozpútala antikampaň proti novej nemocnici. A tiež aké „kalibre“ sa aktivizovali (proti  novej nemocnici ostro vystúpil vtedajší premiér Pellegrini, hoci mal k dispozícii všetky relevantné informácie). Vedeniu nemocnice sa podaril aj „husársky kúsok“ – všetci primári podpísali materiál proti výstavbe novej nemocnice a vyjadrili podporu nezmyselnej 100-milónovej rekonštrukcii s evidentne nulovou pridanou hodnotou pre pacienta. Pričom išlo už nie o privátny, ale štátny projekt. Prvá „anticharta“ v novodobej histórii Slovenska.

Aj medicínska sláva NsP FDR už nesie známky únavy, stagnácie a vyhorenia. Dobrým príkladom môže byť situácia s jednou z vlajkových lodí Rooseveltky – transplantáciou pečene. Ide o najkomplikovanejšiu transplantáciu, ktorá sa na Slovensku robí. Pokúšali sa o to viaceré pracoviská, ale pacienti po transplantácii pečene s vysokou mierou úspešnosti prežívajú iba v Banskej Bystrici.

Program však stagnuje. Na ďalší stupeň – transplantáciu častí pečene od zdravých darcov sa aj pre procesnú a infraštruktúrnu zaostalosť nedostáva. NFDR je stále najlepšia na Slovensku, ale na prezentáciu na európskej úrovni to už nie je.

Často sa nás ľudia pýtajú, prečo by práve v Banskej Bystrici mala byť nová nemocnica. 

Slovensko hrá o čas. Ani jedna naša nemocnica nespĺňa kritériá súčasného pohľadu na zdravotníctvo či demografickej a epidemiologickej situácie. Navyše – „za dvermi“ stojí skupina profesionálnych, rokmi ostrieľaných vykrádačov zdravotníctva, ktorá sa efektívne preskupila. Je pripravená na všetko a je pripravená dobre.

Celú situáciu komplikuje personálna kríza, ktorej v podstate už čelíme. Ani výstavba novej nemocnice pri Viedni neveští nič dobrého. Nikto netuší, koľko bratislavských lekárov a sestier má už zmluvu o budúcej zmluve s týmto zariadením. Síce katastrofická, ale reálna je predstava, že v bratislavských nemocniciach nebude mať kto pracovať.

Novú koncovú komplexnú nemocnicu, ktorá by nahradila NFDR pri Banskej Bystrici (8 km po autostráde – priam v centre súmestia Banská Bystrica – Zvolen, o ktorom sa hovorí už 50 rokov) mala najprv stavať Katolícka cirkev, potom Penta, potom štát.

Celý proces, ktorý aktivovala malá skupina bystrických lekárov, trvá už trinásť rokov. Za ten čas sa našiel vhodný pozemok, pripravil sa projekt, upravili sa zjazdy z autostrády priamo k budúcej nemocnici a vykonalo sa množstvo potrebných administratívnych úkonov. Nemocnica je pripravená natoľko, že jej otvorenie je reálne o tri roky.  

NsPFDR by sa mohla nadýchnuť. Treba spraviť presne to, čo sa tu stalo pred štyridsiatimi rokmi, keď sa rodila sláva novej bystrickej nemocnice. Zatvoriť starú nemocnicu a presunúť sa na okraj mesta do novej Rooseveltky. Bystrickým paradoxom môžeme nazvať stav, keď súčasné vedenie nemocnice s výstavbou novej nesúhlasí.

Sme presvedčení, že cesta nášho zdravotníctva naspäť do Európy vedie cez Banskú Bystricu. Čas ukáže.

Tento článok vyšiel na portáli Postoj, 31. 8. 2020

anaesthgroup