PACIENT NA PRVOM MIESTE?

PACIENT NA PRVOM MIESTE?

Pacient na prvom mieste. Toto slovné spojenie je súčasťou programového vyhlásenia našej vlády, rutinne ho používa hovorkyňa ministerstva zdravotníctva a tiež ministri zdravotníctva

vyzerá to tak, že je to samozrejmá vec. Kto by mal už byť v zdravotníctve na prvom mieste, ak nie pacient, však? Obávam sa, že to až také jasné nie je. Kde začať? Skúsme odmeňovanie. Pomocou odmeňovania sa správanie homo sapiens dá ľahko naprogramovať. Je to ako v rozprávke: „Milý junáčik, ak splníš tieto úlohy, dostaneš ruku mojej dcéry a s ňou polovicu kráľovstva.“ A junáčik plní nesplniteľné úlohy, len sa mu tak z kečky parí.  

V slovenskom zdravotníctve nikto – ani jedinec, ani organizácia, ani komunita – nie je „naprogramovaný“ takto: „Milý junáčik, ak problém tvojho pacienta bude vyriešený v najkratšom možnom čase, ak nebude celé hodiny vysedávať v zaprdených nemocničných čakárňach, ak jeho operácia nebude odkladaná, pretože sa  ešte ‚nezavďačil‘, ak nebude v neistote, neinformovaný, ak ho to nebude zbytočne bolieť a nebude zbytočne zomierať, ak si nebude musieť sám ‚zháňať‘ onkológa, anestéziológa, ortopéda, rehabilitáciu atď., ak nebude zbytočne vylihovať v nemocnici so štandardom  karpatského typu a platiť za nadštandard karpatského typu, ak jeho problém bude riešiť skúsený atestovaný lekár a bude existovať vždy lekár, ktorý je zaňho zodpovedný, ak nebude iba nepodstatný konzument liekov, tak dostaneš ruku princeznej.“ 

„Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je služba so všetkým, čo to slovo znamená.“

Len v skratkách – prvý kontakt je odmeňovaný podľa počtu pacientskych kariet. V záujme lekára je čo najmenej pacientov v čakárni – čím viac práce, tým menšia odmena. Špecialisti sú odmeňovaní podľa počtu a náročnosti výkonov –  teda v ich záujme je čo najviac pacientov a čo najdlhšie chorých. No a nezaškodí atmosféra „nedostatkového tovaru”.  Lekárom v štátnych nemocniciach stačí prísť do práce, prezentovať sa a starnúť – nivelizované tabuľkové platy im  rastú. Samotné nemocnice sú odmeňované za ukončenú hospitalizáciu, čiže oni dostanú ruku princeznej, ak budú hospitalizovať čo najviac zdravých/trochu chorých nízkonákladových ľudí.  

Áno, existujú aj vzácni exoti, ktorých medicína baví a napĺňa, a ktorí spravia pre pacienta naozaj všetko možné – bez ohľadu na strávený čas či odmenu. A nie je ich až tak málo. My vnútri komunity ich poznáme. Pacient musí na nich natrafiť. Často žijú a zomierajú nepoznaní ako neznámi vojaci, najmä ak nemajú akademické ambície. (O tých, ktorí pracujú mimo Slovenska, už ani nehovorím) 

Ale poďme v odmeňovaní ďalej. Manažéri nemocníc a poisťovní – ťažká a háklivá téma.  

Manažér je naprogramovaný tromi písmenkami: KPI (Key Performance Indicators – kľúčové ukazovatele výkonnosti). Odmeny pri dosiahnutí parametrov sú naozaj motivujúce. Žiadny manažér v zdravotníctve nie je KPI naprogramovaný primárne na službu pacientovi. Je naprogramovaný na EBIDTA (zisk pred zdanením) a parametre s tým súvisiace. Premotivovaní bankoví manažéri spôsobili svetovú finančnú krízu. Premotivovaní manažéri v zdravotníctve môžu spôsobiť (na Slovensku už spôsobujú) protipacientsku orientáciu systému. Zodpovední však nie sú iba manažéri, ale najmä tí, čo ich „naprogramovali”. Naprogramovať top manažéra zdravotného zariadenia alebo poisťovne primárne na EBIDTA považujem za zločin. V praxi to funguje takto:  Naprogramovaný manažér + výkonné PR oddelenie = pacient dostáva fejkovú starostlivosť, nevie o tom a je spokojný. A je úplne jedno, či ide o štátny, alebo privátny sektor. V tomto scenári zlyháva štát aj zdravotné poisťovne predovšetkým vo svojej kontrolnej funkcii. 

„Každá zmena, investícia, zákon, direktíva musia odpovedať na zásadnú otázku: Čo to prinesie pacientovi?“

Hovorí sa, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je biznis ako každý iný.   Je? Ak budete predávať hnité jablká za cenu krásnych zdravých jonatánok, tak sa asi váš biznis v krátkom čase neslávne skončí. Nekvalitná zdravotná  starostlivosť sa na Slovensku poskytuje už desaťročia a biznis okolo zdravotníctva čoraz viac prekvitá, zatiaľ čo zdravotná starostlivosť upadá. Takže nie je to biznis ako každý iný – je to biznis oveľa lepší. Čo s tým? 

Obnoviť pôvodnú stredovekú hierarchiu. Pacient je pán. Lekár je jeho sluha. A manažér slúži lekárovi (mimochodom – manažéri v západných nemocniciach nikdy nezarábajú viac ako kľúčoví lekári). Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je služba so všetkým, čo to slovo znamená. Podnikať v zdravotníctve môže iba ten, kto toto elementárne pravidlo rešpektuje. Každá zmena, investícia, zákon, direktíva musia odpovedať na zásadnú otázku: Čo to prinesie pacientovi? V tejto oblasti máme veľké medzery. Čo priniesla pacientom akademizácia nemocníc? Čo priniesol a čo zobral pacientom vznik kardioústavov? Čo znamená pre pacienta premenovanie nemocnice na Národný ústav? Čo priniesla pacientom nivelizácia platov? Aký je rozdiel vo vzťahu k pacientovi medzi štátnymi, privátnymi, cirkevnými či neziskovými organizáciami? Čo znamená pre pacientov Bratislava štylizovaná do roly celoštátneho medicínskeho centra? Tých otázok je veľa. Ale mali by sme už na ne konečne začať poctivo a dospelo odpovedať. Inak bude pacient v tom slovenskom zdravotníckom panoptiku čoraz bezvýznamnejší element.

Tento článok vyšiel v časopise Týždeň, 21. 05. 2018 

anaesthgroup