Chamtivosť

CHAMTIVOSŤ JE DOBRÁ! HLAVNE V ZDRAVOTNÍCTVE

/NÁZOR/ MICHAL KASZAS/

Slovenské zdravotníctvo má problém. Aj keď jeho najviditeľnejšími prejavmi sú zbytočné úmrtia pacientov, akútny nedostatok lekárov a sestier a katastrofálny stav veľkej časti nemocníc, jeho príčiny sú ukryté hlbšie. V zle nastavenom systéme motivácii.

Súčasný systém ekonomicky motivuje liečenie pacienta a nie jeho vyliečenie, čo vedie k vyššej početnosti fyzickej interakcie doktora s pacientom, ktorá často nie je potrebná a ťaží pacientovi aj systému. Slovenskí pacienti navštevujú doktora a sú hospitalizovaní výrazne častejšie než na západe. Kým v Západnej Európe navštívi pacient lekára v priemere 6-krát do roka, na Slovensku je to takmer dvojnásobný počet návštev. Napriek tomu zdravotníctvo produkuje horšie výsledky a pacienti sú nespokojní.

Zameriavame sa na chorobu, nie zdravie. Dnešný systém totiž funguje na báze úhradového princípu „Fee-for-Service“. Teda lekár či nemocnica poskytnú pacientovi výkon (operáciu, preventívnu prehliadku a pod.), vykážu to poisťovni a dostanú zaplatené. Nikto sa však už nepozerá, aký mal výkon dopad na pacientove zdravie, či nemusel byť znova operovaný, či sa mu skutočne polepšilo alebo ako pacient hodnotil doktorov prístup.

Odmeňujme kvalitu výstupu , efektivitu liečby a spokojnosť pacienta

V matematike platí, že dôležitý je výsledok a o to viac to musí platiť v zdravotníctve . Potrebujeme preto postupne meniť motivácie poskytovateľov a prejsť na systém „Pay-for-Performance“. V ňom nie sú platby poskytovateľom určené len na báze akéhosi “cenníka“ resp. katalógu výkonov, ale aj na základe výstupu liečby, teda klinického výsledku, celkovej spokojnosti pacienta a, áno, aj ekonomickej efektivity liečby. Samozrejme najväčšia váha pri odmeňovaní padá na klinický výsledok. Hlavná myšlienka je odmeňovanie kvality – čo najlepší výsledok liečby dosiahnutej za čo najefektívnejšieho použitia zdrojov.

Takýto systém funguje v USA paralelne s inými a ak sa pozrieme na porovnanie ich efektivity, ide o extrémny rozdiel v kvalite za tak jednoduchú úpravu v platobnom mechanizme. Z pohľadu relatívnej nákladovosti je „Pay-for-Performance“ až o 14% efektívnejší, čo by v prípade Slovenska znamenalo ušetrenú necelú miliardu EUR. Čo je však ešte dôležitejšie, takto nastavený systém zlepšuje tiež klinický výstup liečby a tiež výrazne zvyšuje spokojnosť pacientov.

Samozrejme, takáto zmena sa nedá spraviť zo dňa na deň. Zavedenie Pay-for-Performance by malo predchádzať prechodné obdobie počas ktorého sa bude kvalita liečby plošne merať, vyhodnocovať a zverejňovať. Ideálne na verejne dostupnej platforme s výsledkami liečby daného poskytovateľa pre vybrané výkony alebo diagnózy a hodnotením spokojnosti pacienta, ktorá by slúžila primárne na pacientske rozhodovanie a benchmarking výsledku liečby medzi poskytovateľmi. V neposlednom rade by však bola aj spätnou väzbou pre poskytovateľa ktorý dnes netuší ako kvalitnú liečbu poskytuje. Dnešná dilemma – „Je pacient ktorého vidím iba raz vyliečený alebo ma už nikdy nechce vidieť?“

Dlhodobým riešením je integrácia poskytovateľov

Ani takto nastavené platby by však nemali byť konečnou stanicou reformy zdravotníctva. Systém, ktorého prioritou je skutočné uzdravenie pacienta je totiž založený na princípe „Pay for Value“, k čomu dnes majú najbližšie tzv. balíčkové platby za celú liečbu. Jeho sprievodným znakom je väčšia integrácia poskytovateľov, aby boli schopní pokrývať celý cyklus liečby od diagnostiky až po doliečenie. Keďže pacienta zaujíma ultimátny a nie čiastkový výsledok.

Najčastejším príkladom ako demonštrovať fungovanie takéhoto systému je výmena bedrového kĺbu. Poskytovateľ dostane od poisťovne vopred dohodnutú platbu a zodpovedá za celý proces. Ten začína už počiatočnou indikáciou nutnosti výmeny kĺbu a končí až úspešnou rehabilitáciou pacienta. Teda nemocnica nezodpovedá len za vykonanie samotnej operácie, ale za celý proces a musí jej v prvom rade záležať na tom, aby všetko prebehlo hladko a pacient napr. nemal následné komplikácie. Lebo ak by sa vyskytli, žiadnu ďalšiu platbu už od poisťovne za ich riešenie nedostane (okrem výnimočných prípadov, ktoré otvárajú ďalšiu kapitolu na diskusiu).

V prípade chronických pacientov, napr. diabetikov, sa balíček vždy nastavuje na definovanú dobu. Platbu dostane lekár, ale nie za každú návštevu pacienta s diabetom, ale celkovo napr. za ročnú starostlivosť o neho. Lekár je teda motivovaný zlepšiť jeho zdravotný stav tak, aby ho pacient nemusel navštevovať príliš často alebo aby nemusel byť hospitalizovaný. Napríklad tak, že cez aplikáciu monitoruje jeho hodnoty alebo s ním pravidelne konzultuje cez telefón.

Chamtivosť je dobrá!

Súčasný systém všetkých aktérov, od lekárov v ambulanciách až po veľké univerzitné nemocnice motivuje pacientov LIEČIŤ. Musíme ho zmeniť, aby prioritou pre všetkých bolo pacienta VYLIEČIŤ.

Desiatky rokov sme sa snažili v zdravotníctve potláčať základné ekonomické a ľudské motivácie. Zisk a efektivita boli doslova démonizované a ocitli sa na zozname zakázaných slov. Je čas spoľahnúť sa na prirodzenú ľudskú chamtivosť. Na konkrétnych výsledkoch vidíme, že dokáže zlepšiť kvalitu liečby, spokojnosť pacientov a vo výsledku vedie aj k zníženiu celkovej nákladovosti systému. Slovami Gordona Gekka, ktorého vo filme Wall Street stvárnil Michael Douglas: „Chamtivosť je dobrá“. V tomto prípade sa nedá nič len súhlasiť, pretože trh a snaha generovať zisk v systéme s dobre nastavenými motiváciami nám pomôžu mať zdravotníctvo, ktoré nielen lieči, ale aj vylieči.

anaesthgroup