stará nemocnica

ČASOVANÁ BOMBA V ZDRAVOTNÍCTVE MÔŽE VYBUCHNÚŤ ČOSKORO

/NÁZOR/ MICHAL KASZAS/

Pri témach ako stratifikácia alebo stávkach na to, či ministerka podá alebo nepodá demisiu, takmer zanikla diskusia o rozpočte pre zdravotníctvo na rok 2020. Pritom, aj veľmi zbežný pohľad na prezentovaný návrh odhalí, že predstavuje veľké riziko pre celý segment. S miernym zveličením by sa dal označiť za časovanú bombu, ktorá môže vybuchnúť už po niekoľkých mesiacoch. Tu je podrobnejší pohľad na niekoľko kľúčových čísiel nového rozpočtu:

Riziká na príjmovej strane rozpočtu

Nárast celkových príjmov zdravotníctva v budúcom roku sa očakáva vo výške 181 mil. EUR oproti očakávanej skutočnosti roku 2019. Tu je veľmi dôležité podčiarknuť, že ide o porovnanie s realitou tohtoročného rozpočtu a nie s návrhom minuloročného rozpočtu. Ten ako všetci očakávali a čo dokázala aj realita, bol zostavený zle a celý sektor sa musel v priebehu tohto roka dvakrát dofinancovať.

Ak sa však pozrieme, čím je tento plánovaný nárast príjmov krytý, nepoteším ekonomicky aktívnych čitateľov. Štát totiž plánuje vybrať viac na odvodoch od pracujúcich a podnikateľov (nárast o 214 mil. EUR) a naopak opätovne znížiť platbu za poistencov státu (pokles o 33 mil. EUR).

V situácii, keď príjmy od ekonomicky aktívnych indikujú pokles už v roku 2019 (mínus 20 mil. EUR oproti rozpočtu), môže pokles výkonnosti ekonomiky predstavovať radikálny výpadok zdravotníckeho rozpočtu. Ten sa posledné roky plne spolieha len na odvody pracujúcich, pričom štát platí za svojich poistencov stále menej a menej. V podstate už menej ako 30 EUR na osobu mesačne.

Riešením je buď pevne stanovené percento (to mimochodom už historicky bolo vhodne napočítané na úrovni 4% z vymeriavacieho základu), ktoré štát platí za svojich poistencov a ktoré bude aj v skutočnosti dodržiavané a nebude oportunisticky manipulované politkmi. Alternatívou je systém, ktorý v prípade výpadku príjmov za ekonomicky aktívnych obyvateľov automaticky zvýši odvody štátu za svojich poistencov. V každom prípade by sa štát mal prestať tváriť, že celé zdravotníctvo majú platiť iba pracujúci zo svojich odvodov. Naozaj štátu záleží na občanoch?

Výdavková časť rozpočtu je na tom ešte horšie

Celkové výdavky sa v roku 2020 očakávajú vyššie o 251 mil. EUR oproti realite roka 2019 (pozor, opäť nie v porovnaní s rozpočtom 2019). Tento nárast výdavkov je v podstate spôsobený, resp. ovplyvnený troma faktormi.

1. Plánované nárasty výdavkov vo výške 232 mil. EUR

Najvýraznejšiu položku predstavuje hlavne nárast miezd pre zamestnancov nemocníc okolo 80 mil. EUR, ktorý je založený na platovom automate. Pri tejto sume však treba podotknúť, že len navýšenie miezd lekárov pracujúcich v neštátnych nemocniciach združených pod ANS predstavuje rovnaké číslo. Je teda už dnes zrejmé, že navýšenie rozpočtu s ktorým sa počíta nebude dostatočné pre všetok zdravotnícky personál pracujúci v ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Zároveň navýšenie zapríčinené demografiou a infláciou vyzerá byť tiež výrazne podcenené. Rozpočet takmer vôbec nereaguje na zväčšujúci sa dopyt po zdravotnej starostlivosti spôsobený starnutím obyvateľstva. Ak už dnes máme problém s kapacitami a zároveň pomerne jasne vieme, že budeme mať čoraz väčší dopyt po zdravotnej starostlivosti, prečo predtým zatvárame oči?

Ďalším problémom rozpočtu je ignorovanie výdavkov vyplývajúcich zo zmluvných navýšení zdravotných poisťovní voči poskytovateľom uzavretých v roku 2019. Tieto dobehy budú podľa poisťovní znamenať ďalších 100 mil. EUR navyše, s ktorými rozpočet vôbec neráta.

2. Nárasty spôsobené novými politikami vo výške 167 mil. EUR

Výdavky, ktoré spôsobia prijaté zmeny predstavuje hlavne dofinancovanie, dopad liekovej novely, dobeh zdravotnej starostlivosti podľa zmlúv z roku 2019 a zákon, ktorý nariaďuje zastavenie exekúcií. Opäť je otázne, či sa jedná o dostatočné vyčíslenie dopadov, keďže len zastavanie exekúcií bude v roku 2020 podľa zdravotných poisťovní znamenať dopad vo výške 40 mil. EUR (v rozpočte je plánovaných 12 mil. EUR).

3. Úsporné opatrenia

V roku 2020 plánuje štát realizovať úsporné opatrenia vo výške 148 mil. EUR. To je ambiciózne, ak uvážime, že v tomto roku bola z plánovaných úspor 92 mil. EUR zrealizovaná asi len jedna desatina. Štát je dlhodobo pri šetrení neefektívny a veriť, že sa to zázračne zmení práve v roku 2020, je pomerne naivné. Myslím si, že by bolo rozumné počítať s výrazne nižšími dosiahnuteľnými úsporami než sú tie plánované.

Novú vládu čaká hasenie požiarov

Celkové riziko nedostatku peňazí v sektore pre rok 2020, pri nerealizovaní predpokladov ako je rast príjmov za ekonomicky aktívnych, neefektivite úsporných opatrení alebo nárastu dopytu po zdravotnej starostlivosti je v rozmedzí závratných 200 až 300 mil. EUR.

Že to nie je nereálna hrozba ukazuje pohľad na realitu roka 2019. Plánované výdavky na tento rok narástli oproti rozpočtu o cca 200 mil. EUR. Nepomohlo ani dofinancovanie, ktoré pokrylo len najkritickejšie oblasti a v podstate sa hneď aj minulo. Je preto vysoko pravdepodobné, že pri súčasnej neefektivite celého systému, to bude budúci rok rovnaké, ak nie ešte horšie.

Súčasné vedenie ministerstva odovzdá kormidlo novej vláde v pomerne nepríjemnej situácií. Je možné, že hneď v prvých mesiacoch bude nový minister (alebo ministerka) musieť hasiť jeden veľký požiar a opäť zostane málo kapacity na prípravu systematických riešení.

Z dlhodobého pohľadu však predstavuje rozpočet možno ešte väčšie riziko. Plánované nárasty opäť pokryjú len základné výdavky, ako napríklad zvyšovanie platov. Ak aj príde dofinancovanie, bude využité len na pokrytie akútnych požiadaviek. Rozpočet nedáva žiadny priestor na rozvoj oblastí, ktoré by pacient naozaj pocítil.

Ani v roku 2020 tak zrejme nebudeme investovať do modernizácií a kvality zdravotnej starostlivosti. Do inovácií liečebných postupov alebo medicínskeho vybavenia. Tak ako každý rok budeme len dúfať, že časovaná bomba v podobe zlého rozpočtu nevybuchne a zdravotníctvo znova prežije svoju klinickú smrť.

Útočiť v tejto situácii na súkromné investície do zdravotníctva je preto nielen populizmom, ale v konečnom dôsledku znemožňuje akýkoľvek posun k lepšiemu. Snáď si to politici uvedomia skôr, ako sa im celá situácia úplne vymkne spod kontroly.

anaesthgroup